9 rokov na základnej – kopa diktátov, žiadny ekonomický predmet a mňa trápila otázka prečo štát nemôže vytlačiť milión korún pre každého a všetci by sme boli šťastní (mali veľa zmrzlín a hračiek).
4 roky na strednej - jeden ekonomický predmet, ktorý obsahoval ekonómiou, ekonomikou podniku, účtovníctvo, bankovníctvo, manažment, marketing. Vedel som definíciu peňazí, definíciu inflácie, a stále som nechápal prečo štát nemôže vytlačiť milión korún pre každého občana a žiť šťastne až kým neumrieme (tušil som, že by to nefungovalo).
3 roky na vysokej škole I.stupeň - 20 ekonomických predmetov, naučil som sa kopu nových definícii a konečne dostal odpoveď na moju večnú otázku. Štát môže tlačiť nové peniaze, dá sa to, je to správne, robí to a volá sa to expanzívna monetárna politika. Len tie peniaze nerozdáva priamo nám, ale dáva ich dôležitým ujom a tetám. V konečnom dôsledku sme však všetci šťastnejší.
1. rok na II.stupni - z najšťastnejších ľudí (Američanov) sa stali nie tak moc šťastní ľudia a pritom tlačili peňazí dosť. Nasledovalo náhodné prečítanie 161 rokov starého pamfletu od Frédérica Bastiata: Co jsou peníze ? a po 17 rokoch štúdia som konečne naozaj pochopil čo sú peniaze a prečo nám nepomôže, keď štát vytlačí milión korún pre každého.