Chorá 20 eurovka – diagnóza

Autor: Róbert Chovanculiak | 23.4.2011 o 8:42 | (upravené 18.6.2011 o 12:08) Karma článku: 6,99 | Prečítané:  1921x

V predchádzajúcom článku som zjednodušene v pár riadkoch poukázal na jeden z fenoménov ekonómie. Pre rozsah článku som nemohol svoje predpoklady a závery nijako argumentovať. Jednalo sa iba o krátky príbeh s ekonomickým pohľadom. Buď sa niekomu páčil alebo mal námietky. Teraz sa vám pokúsim podať oné chýbajúce argumenty.

Dôležitý fakt, ktorý implicitne vychádza zo spomínaného článku je že: Inflácia je proces redistrubúcie bohatstva smerom k vyvoleným.

Diagnózu začnem na prvý pohľad jednoducho - definíciou inflácie. Infláciu chápe dnešná ekonómia ako tempo rastu cenovej hladiny. Problém tohto prístupu je, že zmenu cenovej hladiny sa snaží sledovať prostredníctvom vývoja spotrebiteľského koša. Pričom ceny statkov v tomto koši sa môžu meniť z rôznych príčin. Podľa elementárnych zákonov ekonómie sa ceny zvyšujú pri poklese ponuky alebo raste dopytu. Cenu statkov teda môže zvýšiť prírodná katastrofa, zlá úroda, vyčerpávanie nejakého zdroja, vojnový konflikt (pokles ponuky) alebo zmena spotrebiteľského správania, trend, módna vlna (rast dopytu). Za infláciu môžeme podľa tejto definície považovať aj nepeňažné javy. Takáto „inflácia" je ale veľmi dôležitá a užitočná - prostredníctvom cenového mechanizmu nám ukazuje, že niečo sa stalo vzácnejším a malo by to slúžiť na uspokojovanie naliehavejších potrieb. Toto ja nepovažujem za infláciu, jedna sa o efektívny komunikačný kanál medzi producentmi a spotrebiteľmi, akakoľvek snaha ovplyvniť tento proces je škodlivá. Pod infláciou rozumiem (ako sa aj pôvodne definovala) zvyšovanie množstva peňazí v obehu - čisto peňažný fenomén. Z toho vyplýva, že skutočná inflácia môže prebiehať pri raste cenovej hladiny, nemennosti cenovej hladiny, ale aj poklese cenovej hladiny.

Teraz si predstavme, že v ekonomike je v obehu 5 000 000 eur, skupina šikovných ľudí dokáže pridať k tomuto množstvu 800 000 eur. Títo šikovní ľudia očividne zbohatli. Začnú peniaze míňať, investovať, požičiavať, niekoho zamestnávať, niečo stavať. Nové peniaze sa dostavajú do ekonomiky a ceny dvíhajú postupne - nedvíhajú ich rovnomerne. Do tej časti ekonomiky kde sa peniaze rozlejú najskôr začnú ceny rásť rýchlejšie a tí ľudia, ktorí sú bližšie pri zdroji nových peňazí získavajú na rozdiel od tých, ktorí sa k novým peniazom dostanú až po určitom čase. Inak povedané ľudia pri zdroji nových peňazí nakupujú ešte za staré nižšie ceny a ľudia na konci reťazca s relatívne fixnými dôchodkami ako napríklad učitelia, lekári, dôchodcovia budú nakupovať už za zvýšene ceny. Pokúsiť sa vyvrátiť tento argument by vyžadovalo nasledovné: Ak predpokladáme, že šikovní ľudia na začiatku procesu bohatnú (čo očividne áno) a chceli by sme predpokladať, že toto bohatnutie nie je na úkor iných (teda nenastáva redistribúcia bohatstva) stali by sme sa vynálezcami perpetum mobile a dokázali zvyšovať bohatstvo ľudí prostredníctvom zvyšovania množstva peňazí v ekonomike.

Zástancovia inflácie (aj diskutujúci tu pod článkom) argumentovali indexáciou dôchodkov o mieru zmeny cenovej hladiny. Takže inflácia by im nemala ublížiť. Tento argument predpokladá, že zmena cenovej hladiny sa dá a exaktne vyčísliť a merať ako zmena hladiny napríklad vody v bazéne. Celý koncept cenovej hladiny, spotrebiteľských košov a udávanej miery inflácie je nepresný a často podhodnotený. Ale pre tuto chvíľu môžeme predpokladať, že toto problém inflácie pre poberateľov dôchodkov rieši. Dostávame, ale znova ešte výkonnejšie perpetum mobile - v spoločnosti nenastala redistribucia bohatstva, každý je ochránený pred infláciou a naši šikovní ľudia sú bohatší. Asi netreba znovu opakovať, že bohatstvo nevzniká tlačením peňazí - zvyšovaním ich množstva v obehu. Bohatstvo vzniká produkciou statkov a následným uspokojovaním potrieb všetkých jednotlivcov v spoločnosti. Predpoklad, že inflácia nepredstavuje redistribúciu bohatstva smerom k vyvoleným musí implicitne predpokladať, že zvyšovanie množstva peňazí v ekonomike zvyšuje bohatstvo.

Hovorí sa, že sto krát opakovaná lož sa stane pravdou, ale mam pocit že pravda musí byť zopakovaná milión krát aby sa jej podarilo to čo lži.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Smer má nových podpredsedov, delegáti podporili aj Kaliňáka (minúta po minúte)

Dušan Čaplovič a Pavol Paška končia ako podpredsedovia strany.

DOMOV

Odhalila kauzu predsedníctva. Odkiaľ prišla Zuzana Hlávková?

Gymnázium, ktoré navštevovala, jej plánuje vyjadriť verejnú podporu.

KULTÚRA

Milan Lasica: Už nemôžem umrieť predčasne

Keby som mohol, správal by som sa úplne inak, tvrdí.


Už ste čítali?