Študenti sa môžu tešiť na nové „istoty“

Autor: Róbert Chovanculiak | 27.7.2012 o 8:11 | (upravené 27.7.2012 o 9:14) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  211x

Ľudia zodpovední za konsolidáciu verejných financií na Slovensku vychádzajú z dvoch premís. Po prvé, znížiť deficit v potrebnom čase prostredníctvom znižovania výdavkov je prakticky nerealizovateľné. Po druhé, príjmy verejnej správy k HDP sú na nízkej úrovni oproti zvyšku únie, a preto neexistuje pádny dôvod na ich ďalšie nezvyšovanie.

Záver potom nie je prekvapujúci. Slovensko čaká razantný transfer zdrojov zo súkromného do verejného sektora. Demokratická ruka prozreteľnosti ukázala smer, ktorým sa bude Slovensko uberať počas najbližších štyroch rokov. Smerom k „sociálnej spravodlivosti“, čo pre väčšinu (45 percent) znamená koncept štátu, kde je bremeno zdanenia rozdelené na základe „schopnosti platiť“.

Pozrime sa na jeden z návrhov na zvýšenie odvodového zaťaženia študentov – pracujúcich na dohodu o brigádnickej činnosti. Vezmime si študenta, ktorý na mesačnej brigáde zarába 400 eur. Pôvodne si musel zamestnávateľ na jeho výplatu pripraviť 404,20 eura, v čistom brigádnik dostal 381,71 eura (za predpokladu, že sa z tejto sumy zaplatila daň). Po zmene (zvýšení povinných odvodov) si bude zamestnávateľ musieť pripraviť 491,20 a na výplatnej páske brigádnik uvidí 346,07 eura. Ako to už býva, okrem na prvý pohľad viditeľného poklesu výšky čistej vyplatenej mzdy brigádnika o 35,64 eura, vedie táto zmena k ďalším – nie na prvý pohľad takým viditeľným vplyvom.

V trhovom hospodárstve má mzda brigádnika (ako aj zamestnanca) formu ceny, ktorá má tendenciu približovať sa k jeho diskontovanému hraničnému produktu. Táto cena však nie je objektivizovaná v podobe vyplatenej mzdy, ktorú brigádnik dostane na výplatnej páske, ale v celkových nákladoch zamestnávateľa spojených so zamestnaním dodatočného brigádnika. Navrhovaná zmena počíta so zvýšením odvodov (nákladov) zhruba o 25 percent, čo by malo za následok vznik dočasného nesúladu medzi hraničným produktom brigádnika a cenou za jeho zamestnanie. Inak povedané, zamestnávateľovi sa naďalej neoplatí zamestnávať súčasný počet brigádnikov.

Spomínaný nesúlad bude mať za následok vznik dvoch tendencií. Buď rušenie pracovných miest, pokiaľ dodatočný brigádnik nevytvorí produkt prevyšujúci náklady na jeho zamestnanie alebo pokles vyplatenej mzdy brigádnika. V dnešnom svete inflačných politík sú poklesy miezd smerom nadol pomerne nepravdepodobné, a preto bude toto nové „poistenie“, ktoré de facto predstavuje niečo ako „pohyblivú minimálnu mzdu“, znamenať zánik existujúcich pracovných miest, resp. zabránenie vzniku nových.

Otázka je, akú časť obyvateľstva zasiahnu tieto zmeny a aké následky pre nich budú predstavovať. Na Slovensku neustále narastá počet študentov, pričom významná časť z nich patrí medzi stredné a nižšie vrstvy. A práve títo si často potrebujú popri štúdiu privyrobiť. Nové bremeno „zdanenia“ tak padne na ľudí, ktorí by mali byť, naopak, beneficientmi verejnej politiky. Návrhy tým pádom idú priamo proti princípom víťaznej volebnej filozofie a sľubom. Pri pohľade na ďalšie návrhy z dielne vlády sa navyše zdá, že pri zdaňovaní sa nekoná podľa princípu „schopnosti platiť“, ale podľa „schopnosti sa brániť“.

Keď minulé vlády uvažovali o spoplatnení vysokoškolského štúdia, vznikla veľká vlna odporu. Dnes plánujú priamo zdaňovať, a tak rušiť pracovné miesta pre študentov, pričom ostáva ticho. Snáď ticho pred búrkou, veď príjem z dohody má ročne viac ako 200 000 ľudí mladších ako 23 rokov. Takáto parametrická zmena by pravdepodobne predstavovala posledný úder už tak nízkemu počtu študentov s pracovnými skúsenosťami a slovenské školstvo by chrlilo ešte väčší počet mladých bez praxe a pracovných návykov. To by spolu s dnešnými problémami s nezamestnanosťou mladých ľudí v Európe znamenalo nástup generácie, ktorá pozná predovšetkým úrad práce, pričom je to práve ľavicová filozofia sociálnych istôt, ktorá je priamo závislá od budúceho produktu dnešných mladých ľudí.

Článok pôvodne vyšiel 19.7. 2012 v Hospodárskych novinách.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Smer má nových podpredsedov, delegáti podporili aj Kaliňáka (minúta po minúte)

Dušan Čaplovič a Pavol Paška končia ako podpredsedovia strany.

DOMOV

Odhalila kauzu predsedníctva. Odkiaľ prišla Zuzana Hlávková?

Gymnázium, ktoré navštevovala, jej plánuje vyjadriť verejnú podporu.

KULTÚRA

Milan Lasica: Už nemôžem umrieť predčasne

Keby som mohol, správal by som sa úplne inak, tvrdí.


Už ste čítali?