Kritika kritickej ekonómie

Autor: Róbert Chovanculiak | 1.6.2011 o 7:24 | (upravené 1.6.2011 o 8:19) Karma článku: 5,99 | Prečítané:  1655x

V članku sa budem venovať vyvráteniu ďalšieho z pokusov obhájiť štátne intervencie a prerozdelovanie majetku ľudí ako prostriedku na posílenie konkurencieschopnosti ekonomiky.

26.05.2011 bol na stránkach Kritickej ekonómie, v sekcií Kladivo na ekonómov, zverejnený článok s názvom Může přerozdělování posílit konkurenceschopnost ekonomiky?. Už podľa názvu je jasné, že sa jedna o ďalší z nekonečnej rady pokusov obhájiť nedobrovoľnú redistribúciu majetku medzi jednotlivcami. Je až zarážajúce akými všemožnými spôsobmi sa snažia dokázať, že slobodný trh ma tendenciu k neefektívnej alokácie zdrojov a nápravu vidia v štátnej intervencii.

Gočev vo svojej práci píše: „Státem vynucené převody majetku od bohatých k chudým mohou vést ke zvýšení efekti vity, které by nemohlo nastat na základě dobrovolných transakcí.“ Model, ktorý sa snaží použiť ako argument je prebratý z Bowlesovej učebnice mikroekonómie. Ten ukazuje, že na finančných trhoch „budou věřitelé požadovat tím vyšší úrokovou míru, čím nižší je počáteční majetkové vybavení věřitele (při dané kvalitě projektů); respektive bude docházet k tomu, že relativně kvalitnější investiční projekty chudších aktérů zůstanou nefinancovány, zatímco relativně horší projekty bohatších aktérů financovány budou“ to sa ma diať v dôsledku toho, že „aktér, který se podílí na financování projektu nebo je schopen poskytnout zástavu, má zvýšenou motivaci usilovat o úspěch projektu, přijmout takovou míru rizika, která je optimální i z hlediska věřitele.“ Teda bohatší potenciálny podnikateľ dostane k úrokovej sadzbe menšiu rizikovú prirážku ako chudobný. Záver modelu znie nasledovne „v množině aktérů s majetkem dostatečným pro zajištění půjčky na financování projektu o minimální velikosti (K=1), avšak nedostatečným pro plné samofinancování projektu, budou bohatší aktéři schopni financovat větší projekty a projekty horší kvality; v případě projektů stejné velikosti a kvality budou bohatší aktéři platit nižší úrokovou míru.“ Z toho podľa Gočeva plynu následné dôsledky: okrem zväčšovania majetkových rozdielov aj alokačná neefektivita.  „Majetkové nerovnosti totiž povedou k tomu, že budou existovat někteří chudí aktéři s relativně kvalitními projekty, které nebude možné realizovat, a zároveň budou existovat bohatší aktéři, kteří budou využívat vlastní nebo vypůjčený majetek k realizaci relativně nekvalitních projektů.“ Ďalej svoje závery opakuje a prezentuje ich rôznymi spôsobmi „Čím je větší rozdíl mezi majetkem bohatého a chudého aktéra (k), tím větší je alokační neefektivita (μ°k). Přerozdělení prostředků od bohatého aktéra k chudému pak povede ke zvýšení n* a ke snížení alokační neefektivity - společný výnos chudého a bohatého aktéra se zvýší.“

Práca je zakončená citátom Adama Smitha, ktorý podľa autora už dávno pochopil, že majetkové rozdiely majú negatívny dopad na efektivitu, Adam Smith: „Stává se však zřídka, že majitel rozsáhlých pozemků je zároveň velkým zvelebovatelem svých statků. ... Má-li totiž zvelebování půdy přinášet zisk, je zapotřebí, stejně jako při všem ostatním obchodním podnikání, pečlivě se starat o malé přírůstky a malé výdělky, a to člověk narozený ve velkém bohatství, i když je to člověk svým založením skromný, umí velmi zřídka. Jeho postavení vede přirozeně takového člověka k tomu, aby spíše pečoval o vnější lesk, který lahodí jeho zálibám, než aby dbal o zisk, kterého má tak málo zapotřebí.“ (Smith 1776, s. 388-9) čo Gočev komentuje slovami „Podle Smithe je tedy motivační problém výrazné majetkové nerovnosti v tom, že bohatší jedinci mají tak nízký mezní subjektivní užitek ze zisku, že přestávají dbát o jeho maximalizaci.“ Nehladiac na zaujímavú špekuláciu o tom, či Smith vedel niečo o hraničnom subjektívnom úžitku, sa autor stáva mierne schizofrenicky. Častá je práve opačná  argumentácia o nenásytnom, nemorálnom, bohatom kapitalistovi, ktorý nemá nikdy dosť a svojou chamtivosťou spôsobil napríklad aj hospodársku krízu. Títo rovnako zmýšľajúci autori by si ujasniť svoju argumentáciu.

Vráťme sa, ale spať k vykreslenému modelu a jeho interpretácii podľa, ktorej trade-off nie je medzi rovnosťou a efektivitou, ale naopak medzi nerovnosťou a efektivitou, teda inak povedané ak chceme viacej nerovnosti, musíme obetovať časť produktu. Fakt, že chudobnejší, teda menej solventní a likvidní, potenciálni podnikatelia musia platiť väčšie úroky a koniec koncov existuje aj možnosť, že im nikto nepožičia, nepotrebuje hlbšie zamýšľanie sa a vytvárane modelov. Rovnako aj fakt, že ak spoluúčasť potenciálneho podnikateľa na financovaní projektu rastie, nepriamo úmerne klesá rizikovosť projektu z pohľadu veriteľa. Ma však toto predstavovať systémovú neefektivitu alokácii zdrojov v kapitalizme? Alebo nám úmyselne, či neúmyselne Gočev niečo zamlčal ? Každopádne faktom je, že Gočev nepodáva žiadnu bližšiu špecifikáciu veriteľa a ani úroku. V modely sa porovnávajú rôzni dlžníci na trhoch s rôznymi transakčnými nákladmi. Autor sa však pri aplikácii modelu vyhýba definícií veriteľa a úroku ako Marx definovaniu triedy. Kto je teda ten veriteľ? Z práce správne implicitné vychádza, že je to, slovami autora, ten bohatý. Pretože chudobný logicky nemá z čoho požičať. V momente keď vyslovíme tento predpoklad explicitne, spolu s uvedomením si toho ako vzniká cena úveru – úroková miera, začne sa objasňovať fádnosť argumentov a nezmyselnosť celej práce.

Ak obhajujeme redistribúciu majetku od bohatých k chudobným za cieľom dostupnosti úverov aj pre chudobných potenciálnych podnikateľov s dobrými nápadmi, musí byť zároveň jasné, že zdaňovaním bohatých klesá objem ich naakumulovaného kapitálu a teda aj celkové dostupné úspory v ekonomike. Menej úspor automaticky znamená rast úrokovej miery a teda menej úverov pre všetkých. Celá predstava o efektívnejšej ekonomike v dôsledku vyrovnania rozdielov skončí spotrebou kapitálu a poklesom investícií, t.j. prepadom efektivity. Autorova argumentácia je postavená na implicitnom predpoklade existencie nekonečných úspor, pochádzajúcich pravdepodobne od mimozemských civilizácií. Pri akejkoľvek snahe zrovnávať majetok v spoločnosti prostredníctvom zdanenia bohatých bude nasledovať pokles úspor čo spôsobí rast úrokovej miery a v konečnom dôsledku bude v ekonomike realizovaných menej kvalitných podnikateľských projektov.

Navyše autor si pravdepodobne nevšimol, že spomínaný jav chudobných podnikateľov s kvalitnými projektmi vyriešil slobodný trh prostredníctvom dobrovoľných zmlúv medzi podnikateľmi a investormi, ktorý vlastnia kapitál a zároveň sondujú trh, na ktorom vyhľadávajú nové projekty. Následne výmenou za podiel v spoločnosti pomáhajú prefinancovať kvalitné nápady.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Najskôr partneri, potom nepriatelia na život a na smrť. Príbeh Sýkorovej vraždy

Zlikvidovať mafiána Miroslava Sýkoru mala podľa kľúčového svedka záujem aj Slovenská informačná služba.

PLUS

Zločin po slovensky: Ako zomrela Mária?

Temný zločin zo 60. rokov ožíva vďaka novinárovi Jánovi Čomajovi.

DOMOV

Kotlebovcom po zrušení môžu siahnuť na majetok, pozrite sa na aký

Po vstupe do župy sa im začalo dariť.


Už ste čítali?