Jediným motívom celej krátkej tvorby je vykresliť konflikt medzi na jednej strane určite zlým, krutým Trhom, reprezentovaný burzovými špekulantmi, korporáciami, bankami, investormi, jednoducho finančníkmi a na druhej strane Demokraciou ako vládou ľudu, pre ľudí. Tento konflikt sa ma odohrávať nad našimi hlavami, pričom bitka sa vedie o našu životnú úroveň, kvalitu života a sociálne istoty.
V prvom rade je potrebné si uvedomiť, že trh sú ľudia a áno patria tam aj ľudia ako finančníci a burzoví špekulanti. Keď sú títo ľudia znepokojení vyhliadkou svojich investícií, zvykne sa ľudovo hovoriť, že „trhy sú nervózne“. Keď títo ľudia nechcú požičiavať svoje peniaze a nakupovať ďalšie dlhy, zvykne sa ľudovo hovoriť, že “trhy zdvíhajú varovný prst“. Otázka teraz znie, nie je snáď pán Paška taktiež človek? On nie je znepokojený a nervózny, keď ako veriteľ uvidí svojho dlžníka ako vyštudoval neperspektívnu školu, nemá žiadne skúsenosti, väčšinu dňa presedí na terase, minie viac ako zarobí a požičiava si ďalšie peniaze od jeho kolegov? Nezdvíhal by pán Paška varovný prst pri prosbe o ďalšiu pôžičku? Trh nie je éterická bytosť, nehmotná entita, či vznášajúci sa prízrak. Pán Paška vedome vytvára u ľudí ilúziu akéhosi boja dobra so zlom. Zlí sú tí bohatí veritelia a dobrí sú rádoví občania, ktorí sa chopia svojej demokratickej moci a zamecú so zlom. Za prvé, v dnešnom svete sú to práve masy ľudí, malých veriteľov, ktorí vytvárajú kapitál a ktorých peniaze finančníci spravujú a naopak čistými požieračmi týchto úspor sú práve vlády (viď dnešní politici), oni potrebujú vaše peniaze, aby vám ich mohli naspať byrokratickými kanálikmi milosrdne rozdať. Za druhé „po väčšinu dlhej a spornej ľudskej histórie sa väčšina väčšinou mýlila“ Wlater Block, neexistuje dôvod si myslieť, že dnes ma odpovede na otázky väčšina alebo politici ako Pavol Paška. Demokracia nezaručuje žiadne víťazstvo a už vôbec nie dobra (viď Nemecko 1932).
Pri čítaní záverečnej pasáže z blogu: „V demokratickom systéme nesú zodpovednosť za kvalitu života občanov politici, ktorí na to získali mandát v slobodných voľbách. Práve oni by mali určovať to, aké zmeny sa budú diať v spoločnosti a ekonomike, aby sa zvyšovala životná úroveň občanov.“ ma napadá iba jeden citát, ktorý ako verím, dokonalo vystihuje mentalitu podobne zmýšľajúcich politikov: „Despotovia a demokratické väčšiny sú opití mocou. Iba neradi pripúšťajú, že podliehajú prírodným zákonom. Pojem ekonomických zákonov odmietajú. Nie sú snáď najvyššími zákonodarcami? Nemajú moc poraziť každého oponenta?“ Ludwig von Mises.
Kto nám teda vlastne vládne? Pavol Paška chce, aby Pavol Paška a to je celé.
